Prevádzka vodovodu – dodávka pitnej vody
Fakty o pitnej vode
Ovplyvňuje zafarbenie kvalitu pitnej vody? Ohrozuje sfarbenie vody Vaše zdravie? Je potrebné sa znepokojovať?
V súvislosti s pitnou vodou z nevedomosti alebo nedostatočnej informovanosti vznikajú rôzne fámy, ktoré považujeme za nutné vyvrátiť a dôkladne vysvetliť.
Je možné, že z Vášho vodovodného kohútika niekedy nemusí tiecť krištáľovo čistá, priezračná voda, ale môže mať isté zafarbenie: biele alebo „hrdzavé“. Ani v jednom ani v druhom prípade však nie je žiaden dôvod na paniku. Napriek tomu, že to môže vyvolávať obavu, či je takáto voda zdravá a pitná, je potrebné zdôrazniť, že toto zafarbenie nemá žiaden vplyv na chuťovú kvalitu vody a v žiadnom prípade nijakým spôsobom neohrozuje Vaše zdravie.
Biele zafarbenie vody
Biele zafarbenie vody je spôsobené nasýtením vody vzduchom. Pri kontakte studenej vody z verejného vodovodu s teplejšími vnútornými rozvodmi vo Vašom dome alebo pri opravách vodovodného potrubia, keď sa do siete dostane vzduch, vzniká množstvo drobných bubliniek rozptýlených vo vode, ktoré vytvárajú dojem bielej farby. Napokon, o také isté bublinky sa výdatne starajú tzv. perlátory, ktoré si niektorí spotrebitelia montujú na vodovodné batérie, kde sa tento vzduch z vody uvoľní a veľké množstvo drobných bubliniek vytvorí jej „mliečne“ zafarbenie.
Rozhodne však nie je dôvod znepokojovať sa. Biele sfarbenie vody spôsobené uvoľneným vzduchom nemá žiaden vplyv na chuť vody ani na jej kvalitu, rozhodne teda nijako negatívne neovplyvňuje Vaše zdravie. Vzduch z vody postupne vyprchá, takže stačí, ak necháte vodu v pohári niekoľko minút odstáť. Voda bude opäť čistá a priezračná.
Hrdzavé zafarbenie
Hrdzavé zafarbenie vody spôsobujú častice oxidu železa, ktoré vznikajú koróziou vnútorných stien vodovodného potrubia. Tieto častice sa za normálnych okolností usadzujú na stenách potrubia. Pri zvýšení prietoku vody, pri manipulácii s uzávermi, pri opravách alebo údržbe rozvodných sietí a pod., sa častice oxidu železa môžu uvoľniť do dodávanej pitnej vody a spôsobiť tak jej sfarbenie.
Opäť však nie je dôvod znepokojovať sa. Ani hnedé sfarbenie vody spôsobené zvýšeným obsahom železa nepredstavuje ohrozenie zdravia. Negatívne pôsobí len na vzhľad a chuť pitnej vody. Ak dôjde k odstávke pitnej vody v určitom úseku, následne po odstránení poruchy sa kvalita vody kontroluje.
Aby Vám z vodovodnej batérie opäť tiekla priezračná, čistá voda, stačí ju nechať chvíľu odtiecť. Pokiaľ by sa však zdalo, že hrdzavo sfarbená voda tečie príliš dlho, alebo že sa tento jav opakuje príliš často, mali by ste kontaktovať pracovníkov vodárenskej spoločnosti.
Chlór v pitnej vode
Niektorí ľudia sa nazdávajú, že voda z vodovodnej siete je „silne chlórovaná“ a preto majú obavu ju piť. Pravdou však je, že chlórovanie vody je nielenže potrebné a vyplýva priamo zo zákona, ale koncentrácia chlóru je v zmysle príslušných noriem taká nízka, že v žiadnom prípade ani len teoreticky nemôže poškodzovať zdravie tých, ktorí ju pijú.
Chlór sa vo vodovodných sieťach používa na dezinfekciu, zabraňuje množeniu baktérií. Pôsobí podobne ako potravinový konzervačný prostriedok a zaručuje zachovanie kvality vody dodávanej odberateľom z hľadiska nezávadnosti.
Chlórovanie je dominantnou metódou dezinfekcie, ktorá sa používa už viac ako 50 rokov na celom svete. Výhodou je jeho vysoká účinnosť a relatívna stálosť vo vodných roztokoch, hlavne za neprístupu svetla. Ako jednu z najbezpečnejších metód dezinfekcie ju odporúča Svetová zdravotnícka organizácia WHO.
Voda opúšťa úpravňu vody vo výbornej bakteriologickej kvalite a obsahuje len minerálne látky potrebné pre Vaše zdravie, najmä soľ a minerály. Aby bola táto kvalita zachovaná až po Vašu vodovodnú batériu a aby bolo zabránené akémukoľvek nebezpečenstvu náhodnej sekundárnej kontaminácie, je potrebné pridať do upravenej vody chlór.
Ten sa pridáva vo veľmi malých dávkach na výstupe z úpravne vody a potom v rôznych častiach distribučnej siete. Chlór sa pridáva dodatočne preto, lebo v priebehu distribúcie vody dochádza k jeho spotrebovaniu – reaguje so stenami potrubia a ďalšími zložkami obsiahnutými vo vode vrátane nežiaducich mikroorganizmov.
Koncentrácia voľného chlóru je presne vymedzená Nariadením vlády SR č. 354/2006 Z.z. a je veľmi prísne kontrolovaná. Chlórovanie pitnej vody je v našich podmienkach najčastejší spôsob zabezpečovania zdravotne vhodnej mikrobiologickej a biologickej kvality pitnej vody.
Chlór ma pred ostatnými spôsobmi dezinfekcie významné prednosti, pretože je učinný, ľahko sa stanovuje v teréne i aj v laboratóriu. Ďalšia jeho významná vlastnosť je, že zostáva vo vode vo forme tzv. zvyškového chlóru, ktorý tak preventívne bráni prípadnej kontaminácii vody v rozvodnej sieti. Do vodárensky upravenej vody sa dávkuje také nízke množstvo chlóru, aby sa nezmenili zmyslami ani vnímateľné vlastnosti pitnej vody, najmä zápach a chuť.
Spotrebiteľ teda nemusí mať žiadne obavy z konzumácie vody dezinfikovanej chlórom, vzhľadom na to, že chlór reaguje s vodou pri vzniku kyseliny chlórnej a chlorovodíkovej. Kyselina chlórna sa rozkladá na atomárny kyslík a kyselinu chlorovodíkovú, ktorá je aj sučasťou žalúdočných štiav v ľudskom organizme. Chlór je navyše prchavá látka, ktorá z vody napustenej do pohára, alebo do inej otvorenej nádoby po krátkom čase vyprchá.
Nespôsobuje nijaké zdravotné problémy dospelým ľuďom, ale ani dojčatám a batoľatám. Ani prípadné krátkodobé prekročenie limitu voľného chlóru v čase mimoriadnych udalostí (napríklad počas povodní) neznamená žiadne zdravotné riziko, naopak prináša istotu, že sa nevyskytnú žiadne epidémie z požitia alebo použitia vody.
Zdroj: Ing. Zuzana Bratská
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice, vedúca oddelenia hygieny pitnej vody Národného referenčného centra pre hygienickú problematiku pitnej vody
Fakty či fámy o teplej, úžitkovej vode
Je teplá úžitková voda pitná?
Je potrebné vedieť, že teplá úžitková voda nepodlieha žiadnym normám, žiaden právny predpis nestanovuje presné požiadavky na jej kvalitu a nepodlieha ani pravidelným kontrolám. A navyše, kvôli svojej teplote je náchylnejšia na výskyt baktérií. Teplú úžitkovú vodu je možné vyrábať len z pitnej vody. O možnostiach jej použitia rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Teplú vodu dodávanú potrubím úžitkovej vody alebo vnútorným vodovodom konštrukčne prepojeným zmiešavacou batériou s vodovodným potrubím môže výrobca vyrobiť len z pitnej vody. Preto by sme mohli nadobudnúť dojem, že teplá voda nemôže ohroziť naše zdravie ani keď ju budeme používať na varenie a prípravu potravín.
Norma STN 83 0616 však definuje teplú vodu ako vodu zdravotne nezávadnú, ktorá však nie je určená na pitie ani na varenie!
Rozbor pitnej vody
Kde si dať urobiť rozbor vody?
Rozbory vody vykonávajú špeciálne laboratóriá ŠZÚ (Štátny zdravotný ústav) alebo podniky vodární a kanalizácií v každom okresnom meste, u nás najbližšie v Sp. Novej Vsi.
Ako vykonať odber vody na kontrolu jej kvality?
Pre rozbor pitnej vody potrebujeme dve fľaše so vzorkou vody. Na odber vody použijeme fľaše, ktoré vydalo na tento účel laboratórium. Zvlášť dôležitá je sterilná fľaša, ktorá slúži na odber vody pre bakteriologický rozbor. Ak chceme vykonať iba chemický rozbor, je pre odber dostačujúca fľaša PET od balenej vody, ktorú pre istotu niekoľkokrát vypláchneme vodou, ktorú chceme odobrať. Fľašu pre chemický rozbor naplníme až do ústia, vo fľaši pre bakteriologický rozbor, kde necháme malú vzduchovú bublinku, aby mohlo dochádzať k dosycovaniu spotrebovaného kyslíka počas transportu do laboratória. Dôležité je priviezť odobraté vzorky čo najskôr do laboratória. Ak sa nám to nepodarí v deň odberu vody, vykonáme odber odpoludnia alebo večer, odobraté vzorky dáme cez noc do chladničky a na druhý deň ich čo najskôr dopravíme do laboratória.
V akom rozsahu kontrolovať kvalitu vody?
Pracovníci špecializovaných hygienických laboratórií sú schopní vykonať rozbor vody v celom rozsahu príslušnej normy. Celý, alebo tzv. úplný rozsah analýz sa však pri bežnej kontrole kvality vody nevykonáva – predovšetkým z hľadiska ekonomického (vysoká cena vzhľadom na veľký rozsah analýz, vrátane rádiológie). Je potrebný len pre výrobno-potravinárské účely. Vo väčšine prípadov postačuje tzv. minimálny rozsah analýz (cena cca 80,- Eur pri odbere zákazníkom a cca 100,- Eur pri odbere pracovníkmi laboratória). Až po eventuálnom vysokom prekročení niektorých významných ukazovateľov, ktoré sú indikátorom ďalšieho možného znečistenia vody, laboratórium môže odporučiť vykonať ďalšie vyšetrenia, a to buď tzv. základný rozsah analýz alebo (cena cca ???).
Ako porozumieť protokolu o rozbore vody?
Výsledkom vyšetrenia je „Protokol o analýze vzorky“, kde sú uvedené jednotlivé analyzované ukazovatele alebo parametre, ich limitné hodnoty a stanovené hodnoty.
Ako porozumieť jednotlivým ukazovateľom?
Mikrobiologické ukazovatele
Vyšetrované ukazovatele patria k tzv. indikátorom fekálneho znečistenia, keď sa hľadajú baktérie žijúce v črevnom trakte človeka, alebo teplokrvných živočíchov (koliformné baktérie, fekálne koliformné baktérie a fekálne streptokoky). Pokiaľ sa vo vode nájdu niektoré z týchto baktérií, je voda podozrivá, že prišla do kontaktu s výkalmi či zbytkami živočíchov a že môže obsahovať patogénne baktérie a vírusy, ktoré práve pochádzajú z črevného traktu. To, že voda je dlhodobo používaná a nedošlo pritom k ochoreniu, ešte neznamená, že ide o nevýznamnú vec. Pravidelní spotrebitelia si môžu vytvoriť toleranciu k týmto baktériám a v prípade, že nie je oslabený ich imunitný systém, im pitie tejto závadnej vody nemusí vadiť. Horšie však sú na tom deti, chorí ľudia, ľudia s oslabenou imunitou, prípadné návštevy. Okrem indikátorov fekálneho znečistenia sa používajú ešte indikátory tzv. obecnej kontaminácie (psychrofilné a mezofilné baktérie), ktoré nemajú až taký významný zdravotný dopad.
Fyzikálne a chemické ukazovatele
Reakcia vody – pH
Jednoducho povedané znamená číselné vyjadrenie kyslosti (pH<7) alebo zásaditosti (pH>7) vody, neutrálne pH je 7. Limit pre pitnú vodu je 6,5 ÷ 8. Kyslá voda môže spôsobovať koróziu potrubia či čerpadla, čo sa prejavuje prítomnosťou železa, zinku, alebo dokonca medi, či olova, pokiaľ je z tohoto kovu vyrobené potrubie. Všeobecne sa odporúča, pokiaľ je voda kyslá, nepoužívať medené potrubie na jej rozvod. Rozpustená meď môže spôsobiť cirhózu pečene a sú známe tiež úmrtia kojencov, kde je uvedená práve táto príčina. Vodu možno do istej miery neutralizovať použitím filtra s vápencovou, resp. dolomitovou náplňou. Alkalická reakcia svedčí o prítomnosti napr. vápna, alebo môže ísť o produkty rozkladu organických látok vo vode pôsobením baktérií.
Chemická spotreba kyslíka manganistanom (CHSK-Mn)
Predstavuje nešpecifické skupinové stanovenie, ktoré slúži ako podklad pre odhad organického znečistenia vody. Limitná hodnota je 3 mg/l. Organické znečistenie vody môže byť v zásade prírodného pôvodu (výluhy z organicky bohatých zemín z lesa alebo rašeliniska z rozložených živočíšnych alebo rastlinných tiel), alebo pôvodu umelého. Druhá alternatíva je o niečo horšia, pretože vedie k domnienke, že sa do vody mohla dostať aj látka toxická (pesticídy, hnojivá a pod.).
Dusičnany (NO3)
V malom množstve sú dusičnany takpovediac všadeprítomné na Zemi, nakoľko sú súčasťou tzv. dusíkového cyklu. Bohužiaľ, vplyvom hnojenia liadkovými hnojivami, únikom odpadových vôd zo žúmp či septikov, organických hnojív atď. sa dusičnany stali v súčasnej dobe vážnou hrozbou všetkých studní a vrtov. Ich zdravotné riziko spočíva v tom, že sa môžu v tráviacom trakte premieňať na tzv. nitrosamíny, ktoré sú podozrivé z karcinogénneho účinku. Limitná hodnota 50 mg/l bola navrhnutá na základe predpokladu, že spotrebujeme denne 2 l vody (ako priamym pitím, tak cez ostatné jedlo). U kojencov je používaná limitná hodnota 15 mg/l, ktorá vyplýva z toho, že kojenci nie sú schopní rozkladať methemoglobín, ktorý vzniká z v krvi premenou hemoglobínu (sprostredkujúceho zásobovanie tela kyslíkom) pri prítomnosti dusičnanov a dusitanov. Vysoká hladina methemoglobínu spôsobuje tzv. zmodrenie tela u kojencov (príznak neokysličenej krvi) a možné udusenie.
Dusitany (NO2)
Majú podobné vlastnosti ako dusičnany. Ich limitná hodnota je stanovená na 0,1 mg/l. Dusitany sa obvykle vyskytujú vo vode, v ktorej je nedostatok kyslíka, redukciou dusičnanov, ktorých je vo vode aj rádovo viac. Táto chemická reakcia môže byť významne urýchlená prítomnosťou zinku, medi alebo železa. To sú kovy, z ktorých môže byť vyrobený rozvod alebo čerpanie vody. Z tohto hľadiska je preto dôležité u vody, ktorá obsahuje väčšie množstvo dusičnanov vždy riadne odpustiť dostatočný objem vody pred jej použitím alebo aj pred odberom vzorky vody.
Amónne ióny (HNO3)
Sú ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody a spoločne s dusitanmi, s chemickou spotrebou kyslíka a chloridmi môže ich nadlimitná hodnota (viac než 0,5 mg/l) signalizovať čerstvé fekálne znečistenie. Niekedy je prítomnosť amónnych iónov dôsledkom radu redukčných dejov (katalyzovaných napríklad prítomnou meďou), kedy amónne ióny vznikajú z pôvodných dusičnanov.
Chloridy
Sú tiež ukazovateľom možného fekálneho znečistenia vody podobne ako amónne ióny. Ich limit je 100 mg/l. Ovplyvňujú chuť vody (slaná chuť), vo vyšších koncentráciách pôsobia korozívne. V našich podmienkach je vyššia koncentrácia chloridov skôr nezvyklá, niekedy signalizuje prienik povrchovej vody z chemicky „ošetrenej“ vozovky zimným posypom – soľou.
Železo (Fe), mangán (Mn)
Sú to kovy, ktoré bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť v zásade dvojaký, a to prirodzený – v oblastiach výskytu železnej rudy alebo umelý, kedy ide o produkt korózie vedení vody (týka sa predovšetkým železa). Obidva kovy patria do skupiny ťažkých kovov, ale na rozdiel od nich nie sú až také nebezpečné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Limit železa je 0,2 mg/l, mangánu 0,05 mg/l. Zhoršujú chuťové (kovová chuť) a čuchové vlastnosti vody. Pri vyšších koncentráciách môžu spôsobovať problémy pri praní prádla (žlté škvrny), usadenín hrdze v sanitačných zariadeniach.