Napísali o nás - Slatvina

R. Kaliňák odovzdal obciam novú hasičskú techniku

TASR, 25. septembra 2015 21:47

Členovia dobrovoľných požiarnych zborov môžu žiadať dotácie na pomôcky od ministerstva vnútra vďaka novému zákonu o dobrovoľnej požiarnej ochrane.

Minister vnútra Robert Kaliňák.

Košice 25. septembra (TASR) – Nové prvozásahové hasičské vozidlá Iveco, zrepasované Tatry 148 a protipovodňové prívesy prvej pomoci budú oddnes využívať dobrovoľní hasiči v Košickom kraji. Techniku dnes v obciach a mestách – Slatvina, Krompachy, Kluknava, Jaklovce a Margecany – odovzdal podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.

„Som veľmi rád, že sa podarilo tradíciu dobrovoľných požiarnych zborov zachovať aj v čase, keď jej nebola venovaná taká pozornosť ako dnes. V súčasnosti totiž musíme oveľa pravidelnejšie bojovať s výkyvmi počasia, lesnými požiarmi či lokálnymi povodňami. Som rád, že starší členovia zborov priviedli k tejto dobrovoľnej práci mladých ľudí,“ povedal minister Kaliňák pri odovzdávaní novej techniky starostom a členom dobrovoľných požiarnych zborov. Podľa neho má Slovensko 30.000 dobre pripravených mužov a žien, ktorí bez ohľadu na odmenu, na svoje rodiny, na svoj voľný čas pomáhajú svojim susedom, blízkym či rodinám.

Členovia dobrovoľných požiarnych zborov môžu žiadať dotácie na pomôcky od ministerstva vnútra vďaka novému zákonu o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ktorý naštartoval aj obnovu hasičskej techniky pre obecné zbory. „Tie naposledy v takomto množstve získavali techniku pred 30 rokmi,“ uviedol Ivan Netík z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR.

Ďalej informoval, že v rámci projektu pripravenosti Slovenska v boji so živelnými pohromami sa pomoc dotkne 1200 obcí na Slovensku. „Dobrovoľné požiarne zbory dostanú v priebehu roka 500 nových vozidiel Iveco Daily, 300 zrepasovaných hasičských Tatier a viac ako 600 obcí dostane tzv. vozíky prvej pomoci vybavené protipovodňovou technikou,“ dodal Netík. Minister vnútra Robert Kaliňák odovzdá tento víkend ďalšiu hasičskú techniku obciam v okolí Košíc a na Zemplíne.

http://www.teraz.sk/bratislava/r-kalinak-odovzdal-obciam-novu-hasi/157508-clanok.html

Združenie Sľubica bude podporovať región

Desať spišských samospráv založilo nové združenie na podporu regiónu. Miestna akčná skupina Sľubica so sídlom v Slovinkách pôsobí v regióne s približne 16 200 obyvateľmi. Členmi sú aj právnické osoby pôsobiace na tomto území.

SLATVINA. Ako uviedol predseda MAS Sľubica OZ Vladislav Vrábeľ (Smer), miestnu akčnú skupinu založili s cieľom všestranného rozvoja regiónu.

Podpora regiónu

Ide o podporu aktivít zameraných na zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt, rozvoj cestovného ruchu, rozvoj vidieka, života v obciach, rozvoj a budovanie športovísk, podpora výstavby, spolupráce miestnych samospráv a iné.

Nová MAS sa uchádza o priznanie štatútu miestnej akčnej skupiny v rámci kraja. Práve tieto miestne akčné skupiny môžu čerpať finančné prostriedky v rámci programu Leader z dielne Ministerstva hospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci začínajúceho programovacieho obdobia 2014 – 2020. Peniaze môžu byť použité v rámci jednotlivých samospráv, resp. môžu ich využiť aj právnické osoby pôsobiace v danom regióne.

„Veríme, že táto miestna akčná skupina pomôže pri rozvojových aktivitách nášho regiónu. Financie na MAS prideľujú ako celok, potom sa rozdeľujú v rámci nej. Je tu veľa vecí a oblastí, ktoré chceme rozvíjať. V rámci skupiny sme silnejšími partnermi a lepší prístup k financiám majú aj menšie samosprávy, obce,“ zdôraznil V. Vrábeľ, ktorý je aj starostom v obci Slatvina.

Spolu s ňou sú zakladajúcimi členmi obce Slovinky, Poráč, Hrišovce, Kolinovce, Kaľava, Vojkovce, Oľšavka, mestá Krompachy a Spišské Vlachy. Do MAS Sľubica prispievajú jednotlivé samosprávy v rámci členského. Na osobu a rok je to päťdesiat centov. Ročné členské je však maximálne do výšky 500 eur za jednu samosprávu. Pri hlasovaní má každý člen MAS jeden hlas.

http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/7135867/zdruzenie-slubica-bude-podporovat-region.html

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Slovenské nárečie, ktoré nikdy nevymrie: Po spišsky už aj v americkom Kongrese!

Anna Mikulová (88) a vľavo Anna Handlovičová (87) zo Slatviny sú na ich slovník spišského nárečia právom pyšné. 26.04.2014, 06:00 | Ta to klopota! Po spišsky to znamená problém, no vďaka Ondrejovi Fábrymu (79) sa na toto nárečie nezabudne.Potvrdili to aj miestne pamätníčky zo Slatviny (okr. Sp. N. Ves), pretože ich slovník je naozaj pestrý. Na 136 stranách autor nazbieral až 3 800 slov a chystá aj dodatok – ďalšiu tisícku z ich bohatého dialektu. Poznajú ho aj vo Washingtone, pretože nechýba v archíve kongresovej knižnice.

„Doma sme hovorili po anglicky, slovensky a, samozrejme, po spišsky,“ vraví Anna Mikulová (88), ktorá sa narodila síce v Pensylvánii, ale v šiestich rokoch sa aj s rodičmi vrátila do ich rodnej Slatviny. Jej kamarátka Anna Handlovičová (87) potvrdila, že s deťmi sa rozprávajú stále len po spišsky, ale vnúčatá už musia aj kvôli škole hovoriť spisovne po slovensky.

Spišiak Ondrej Fábry (79) s potvrdením z USA, že publikáciu majú v archíve. Autor: Zdeněk Kovář„

Dúfame však, že spišské nárečie s nami nevymrie a zachová sa. Veď máme aj svoj slovník,

na ktorý sme právom pyšné,“ povedali svorne.

Na jeho vydanie prispel aj americký Slovák pôvodom zo Spiša, a tak rozšíril aj archív svetovej kongresovej knižnice vo Washingtone!

Autor slovníka Ondrej Fábry už chystá aj dodatok, pretože nazbieral ďalších tisíc slovných spojení.

Viete, čo to znamená?

klopota ……………… problém

kidľa ………………….. sukňa

chustka ………………. šatka

schujda ……………….. schod

skľapac ……………….. stlačiť

popatrac ……………… zazerať

kref ……………………. krv

haptak ………………… pozor

Autor: Zdeněk Kovář, Nový Čas

V slatvinskom kostole objavili stredoveké maľby

Prekvapujúci nález odhalil kostol Nanebovzatia Panny Márie v obci Slatvina (okres Spišská Nová Ves). Presbytérium stáročia ukrývalo stredoveké nástenné maľby. Odborníci ich datujú do rokov 1400 – 1420. Po freskách z kostola Sv. Ducha v Žehre (z rokov 1242-43), zapísaného v zozname UNESCO, je tento objav najväčším v regióne stredného Spiša.

SLATVINA. Nástenné maľby v kostole odhalili náhodne. Reštaurátori na Spiši prišli posúdiť neogotický oltár kostola, keď na stenách odhalili prirodzené sondy.

Pod niekoľkocentimetrovou vrstvou objavili viditeľnú stredovekú maľbu. Podľa slov vedúceho reštaurátora Vladimíra Plekanca, bol to prekvapujúci nález.

Maľby v celom presbytériu
Prvotný reštaurátorský výskum zadefinoval rozsah malieb. „Očakávali sme fragmenty. Na milé prekvapenie sme zistili, že nález je neobvyklý, keďže nástennými maľbami je pokryté celé presbytérium. Vymaľované je od podlahy až po klenbu a rebrá,“ komentoval objav V. Plekanec.

Datovanie malieb podľa umelecko-historických výskumov odborníci určili na začiatok 15. storočia, v rozmedzí rokov 1400 – 1420. Maľby zachytávajú tradičný pašiový cyklus na všetkých troch stenách presbytéria. V dolnom páse sú apoštoli a jednej výjav pravdepodobne donátora kostola, ktorý adoruje v štylizovanej podobe svätici, pravdepodobne Alžbete Durínskej.

Foto: 23. 9. 2011, Mária Šimoňáková
„Na klenbových poliach, v štyroch väčších medailónoch je madona s dieťaťom na severnej strane, na južnej je Svätá Trojica, na západnej posledný súd – scéna ako Abrahám prijíma duše do svojho lona, na východnej je maľba dosť zničená, keďže do kostola dlhšie istý čas zatekalo. Pravdepodobne sa tam však nachádzala maľba Kristus Pantokrátor. Víťazný oblúk v prednej časti presbytéria lemujú starozákonní proroci, na jeho ostení sú uhorskí králi sv. Štefan a Ladislav,“ opísal vedúci reštaurátor.

Škodlivá elektrifikácia
Podľa V. Plekanca stav týchto malieb je relatívne dobrý. Elektrifikácia kostola sa však podpísala aj na zničené časti, či už v menšom alebo vo väčšom rozsahu. „Do stien sa sekali otvory na vedenie káblov. Zrejme netušili, kam sekajú. Niekde je zaseknuté len do lemu maľby, inde chýba celá hlava. V podstate sme však so stavom malieb spokojní,“ zdôraznil.

Prvá fáza výskumu – odkryv malieb v kostole bol financovaný programom Obnovme si svoj dom z dielne Ministerstva kultúry SR. Prvá fáza je nateraz ukončená. V druhej výtvarné maľby zreštaurujú. Na to však momentálne peniaze chýbajú. Aj v tomto prípade „zabojujú“ o peniaze z grantov.
SLOVO ODBORNÍKA

Druhý najvzácnejší nález
„Stredoveké nástenné maľby na Slovensku majú v rámci kultúrneho dedičstva výnimočné postavenie. Na malom území majú veľký rozsah. Je ich určite vyše sto, dosiaľ objavených a vzhľadom na mimoriadnu kvalitu výtvarného prejavu, sa dá povedať že nemáme konkurenciu v strednej Európe. To je osobitý vklad Slovenska do európskeho kultúrneho dedičstva. Maľby v Slatvine sú jednoznačne druhým najvzácnejším nálezom po Žehre v tejto časti regiónu,“ dodal V. Plekanec.

http://korzar.sme.sk/c/6067419/v-slatvinskom-kostole-objavili-stredoveke-malby.html

Slovník spišského nárečia rozšíril kongresovú knižnicu

Kongresová knižnica vo Washingtone sa rozrástla o ďalší kúsok. Stal sa ním Slovník spišského nárečia zo Slatviny autora Ondreja Fábryho. Publikácia je jedinou zo Spiša, ktorá sa dostala do archívu svetovej knižnice.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Ondrej Fábry (76) žije desaťročia v metropole Spiša, narodil sa v obci Slatvina (okres Spišská Nová Ves) a práve tejto obci venoval dve svoje publikácie.

Prvotinou bola Slatvina na pozadí dejín, neskôr nasledoval Slovník spišského nárečia s dôrazom na Slatvinu.

A práve reč jeho rodnej obce najviac rezonuje v knihe. Ancijáš, antalek, švung, kaprizny, tirlogac, skrepirovac… Aj tieto slová kedysi používali naši starí a prastarí rodičia. V bežnej hovorenej reči ich dnes používa ozaj iba staršia generácia. Aby sa celkom nevytratili z povedomia, zapísal ich O. Fabry vo svojej útlej knižke.

Za dva roky sa mu podarilo nazbierať 3 800 slov a porovnať ich so slovami susedných obcí i spisovnými verziami. Nezbedník, súdok, rozbeh, vrtošivý, rapotať a zomrieť, takto znejú slová z úvodu v slovenčine.
Pomohol rodák

Publikáciu so 136 stranami pred časom vydal Obecný úrad v Slatvine. Kniha vyšla v náklade 500 kusov. Investícia dosiahla 2 030 eur.

Podľa starostu Slatviny, predsedu mikroregiónu Sľubica Vladislava Vrábľa (Smer-SD), až 1 900 eur sa im podarilo vyzbierať sponzorsky.

Prispel aj Američan Wiliam A. Smorey, rodák zo Spiša, žijúci na Floride. Ten pred rokmi hľadal v Slatvine svojich predkov a pripravovanou knihou bol nadšený.
O. Fabry. Jeho slovník sa dostal až do knižnice za oceánom. Foto: autorka
Úspech slovníka
„Na knihe som pracoval takmer dva roky. Hovorí sa, že sme Spišiaci a hovoríme jednako. Ale čo dedina, to reč iná. Napríklad u nás sa Hornád povie Chornád, či september – sektember. Hľadanie bolo náročné, no pomohli príbuzní, známi. Na každom rodinnom stretnutí som mal pero a papier v ruke a zaznamenával. Aj teraz, od vydania knihy mám ďalších 200 nových slov, ktoré si ďalej zaznamenávam na papier,“ prezradil autor.

A čo hovorí na to, že jeho kniha je súčasťou svetovej knižnice? „Naozaj ma to dojalo. S radosťou som prijal túto správu. Najprv som neveril, ale som rád, že aj taká malá obec, akou je Slatvina, bude propagovaná vo Washingtone cez spišské nárečie,“ zdôraznil autor.

„Myslím si, že je to pre našu obec jedinečná udalosť. Do tejto knižnice sa nedostane každá publikácia. Ak tam aj knihu chcete darovať, oni si vyberajú, akú knihu vezmú. Slovník spišského nárečia ich pravdepodobne zaujal. Je to úspech, v ktorý sme neverili, ale o to viac sa z neho tešíme,“ dodal starosta Slatviny.

21. 9. 2011 | Mária Šimoňáková
© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/6063894/slovnik-spisskeho-narecia-rozsiril-kongresovu-kniznicu.html

Vydali Slovník spišského nárečia

Ancijáš, antalek, švung, kaprizny, tirlogac, skrepirovac… Aj tieto slová kedysi používali naši starí a prastarí rodičia. V bežnej hovorenej reči ich dnes používa ozaj iba staršia generácia. Aby sa celkom nevytratili z povedomia, tomu by mala pomôcť najnovšia knižná publikácia pod názvom Slovník spišského nárečia zo Slatviny autora Ondreja Fábryho.

SLATVINA. Nezbedník, súdok, rozbeh, vrtošivý, rapotať a zomrieť, takto znejú slová z úvodu v slovenčine. Väčšinu zo 136 strán slovníka tvoria práve slová v spišskom nárečí a ich význam v slovenčine.
Prispel aj rodák z Floridy

Publikáciu v týchto dňoch vydáva obecný úrad v Slatvine. V knihe nechýbajú ani porovnania jednotlivých odnoží nárečia v rámci ďalších okolitých obcí, členov mikroregiónu Sľubica. Kniha má náklad 500 kusov. Investícia dosiahla 2 030 eur. Podľa starostu Slatviny, predsedu mikroregiónu Vladislava Vrábľa (Smer-SD), až 1 900 eur sa im podarilo vyzbierať sponzorsky. Prispel aj Američan Wiliam A. Smorey, rodák zo Spiša, žijúci na Floride.

„A nielen finančne, ale aj starými rodinnými fotografiami na obálke knihy. Pred rokmi nás oslovil, že tu hľadá predkov a prišiel aj na návštevu. Myšlienkou vydania knihy bol nadšený. A tak veľmi rád prispel,“ zdôraznil starosta.
Prvá bola kniha o obci

Ako zdôraznil V. Vrábeľ, práca na knihe trvala takmer rok. Autor chodil po dedinách a oslovoval najmä najstarších obyvateľov. V knihe uvádza, ako sa slatvinské spišské nárečie líši od ostatných

. „Používa CH namiesto H (chleb), O namiesto U (cmor), A namiesto O (oblačar), T namiesto C (kitajka), IE namiesto I a E (porvjeslo). To sú podstatné odlišnosti,“ uvádza autor slovníka O. Fabry, ktorý je autorom aj prvej publikácie o obci.
Čerstvú publikáciu ukazuje starosta Slatviny.
Foto: Mária Šimoňáková

Tá vyšla v roku 2006 pod názvom Slatvina na pozadí dejín 1246-2006. V slovníku sa venuje najmä slatvinčine. Nová publikácia bude slúžiť najmä na propagáciu tejto časti spišského regiónu a členov mikroregiónu Sľubica.

http://korzar.sme.sk/c/5746322/vydali-slovnik-spisskeho-narecia.html

Spišská rarita: Slatvinčania majú presklený katafalk

Na cintorínoch je po tieto dni rušnejšie ako inokedy. Hroby dostávajú novú tvár, sú ovenčené, vysvietené. Výnimkou nie sú ani malé obecné cintoríny. Na tom v Slatvine sme objavili hneď niekoľko miestnych obyvateľov, upravujúcich hroby svojich pozostalých.

SLATVINA. Elena a Ladislav svojho starého otca nikdy nepoznali. Napriek tomu každý rok nezabudnú upraviť jeho hrob. „Snažíme sa to robiť vždy s predstihom. Niekedy však na hrob ideme pár dní pred dušičkami. Tento rok sa nám podarilo prísť sem skôr. Hrob poupratujeme a upravíme,“ povedala Elena. Na miestnom cintoríne majú súrodenci ešte aj ďalších príbuzných. Mimo Slatviny však na cintoríny nechodia, nemajú tam nikoho.
Trávu pokosili

Na cintoríne sme zastihli aj Milana Hubálka. Ten práve s kosačkou kosil trávu medzi hrobmi a zbieral napadané lístie, aby bol cintorín upravený, keď cez víkend prídu ľudia na hroby. „Snažím sa kosiť raz za mesiac, vtedy je tráva tak akurát a dobre sa skosí. Hoci je už koniec októbra, ešte vždy kosím. Cintorín musí vyzerať dobre,“ zdôraznil M. Hubálek.
Presklený katafalk

Slatvinský cintorín má iba niekoľko desiatok hrobov, teda patrí k menším. Nedávno tu pribudla nová zámková dlažba, v roku 2006 i dom smútku. Práve ten má jednu zaujímavosť. V obci, kde v súčasnosti žije 314 obyvateľov, majú dom smútku s výstavným katafalkom. Slatvinčania sú tak na Spiši raritou. Namiesto klasického mraziaceho boxu vystavili presklený katafalk.

„Chceme, aby posledná rozlúčka bola na úrovni. Preto sme sa rozhodli pre presklený katafalk, do ktorého sa uloží otvorená truhla a zakryje sa skleneným vekom. Ak si to pozostalí budú žiadať, do katafalku sa uloží aj zatvorená truhla,“ uviedol starosta Vladislav Vrábeľ (Smer). Peniaze na zakúpenie katafalku, ktorý stál 2 656 eur, vyčlenili z obecného rozpočtu.

Elena a Ladislav. Každoročne sa starajú o hrob svojho starého otca.

Foto: Mária Šimoňáková

streda 28. 10. 2009 | Mária Šimoňáková
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/5081729/spisska-rarita-slatvincania-maju-preskleny-katafalk.html

V Slatvine sa dočkali čistiarne odpadových vôd

Obec Slatvina, ktorá má v súčasnosti 314 obyvateľov, má konečne vlastnú čistiareň odpadových vôd. Stavbu, ktorá odštartovala ešte v roku 2003, sa podarilo v týchto dňoch dokončiť. Včera ju oficiálne spustili do prevádzky.

SLATVINA. Podľa slov starostu obce Vladislava Vrábľa (Smer), o čistiareň odpadových vôd sa snažili už dlhé roky. „So stavbou sme začali ešte pred piatimi rokmi. Bohužiaľ, na jej dokončenie nám chýbali prostriedky, preto sa to trocha natiahlo. Dnes už konečne môžeme povedať, že sa nám to podarilo a máme obecnú čistiareň odpadových vôd,“ uviedol V. Vrábeľ.
Potrebujú ešte kanalizáciu

Financovanie výstavby ČOV zabezpečila dotácia z Environmentálneho fondu SR. Celkovo si výstavba vyžiadala 205 802 eur. Z toho 33 194 eur bola dotácia z vládnej rezervy a 5% z celkových nákladov spolufinancovala obec z vlastného rozpočtu.

Ako na včerajšom oficiálnom spustení ČOV zdôraznil zástupca dodávateľskej firmy, čistiareň patrí k moderným zariadeniam, navyše bude čistiť aj odpadové župné vody, čo využijú najmä rodinné domy v obci.

V. Vrábeľ uviedol, že obec čaká ešte vybudovanie kanalizácie, tá totiž v Slatvine ešte stále chýba.

Oficiálneho otvorenia sa zúčastnili aj starostovia susedných obcí. Tí privítali možnosť zvážania žumpy aj z ich obcí, keďže kapacita čistiarne to umožňuje.

Dlhoročná stavba. Ako s úsmevom skonštatoval V. Vrábeľ, od prvej písomnej zmienky o obci v roku 1246 sa ČOV v obci spomína po prvýkrát.
utorok 27. 10. 2009 | šim
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://korzar.sme.sk/c/5080260/v-slatvine-sa-dockali-cistiarne-odpadovych-vod.html

Knihu o Slatvine pokrstil slávny rodák

Slatvina – Obec v spišskonovoveskom okrese si v uplynulom roku pripomenula 760. výročie od prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti vyšla vôbec prvá publikácia o Slatvine. Autorom knihy s názvom Slatvina na pozadí dejín 1246 – 2006 je rodák Ing. Ondrej Fábry. Publikácia s tisíckusovým nákladom bola spolufinancovaná z účelovej dotácie, finančných prostriedkov Košického samosprávneho kraja. Celkové náklady na vydanie knihy predstavovali sumu viac ako 74-tisíc korún.

Prvá kniha o obci sa môže pochváliť jednou zaujímavosťou. A tou je meno jej krstného otca. Ako pre KORZÁR potvrdil slatvinský starosta, knihu iba pred nedávnom oficiálne uviedli do života. Na jej krste nechýbal autor O. Fábry, ako aj krstný otec svetoznámy atlét Igor Kováč, rodák zo Slatviny. Publikácia obsahuje množstvo historických, kultúrnych, spoločenských, turistických i športových zaujímavostí obce. K takým patrí napr. aj liečivý minerálny prameň Anna, ktorý dostal svoje meno podľa spišskej grófky Csákyovej. V podstate ide o kyselku, ktorá sa v minulosti exportovala i využívala na kúpeľné účely. Súčasťou publikácie sú aj informácie o okolitých obciach ako Kolinovce, Vojkovce, Oľšavka, Kaľava, Hrišovce a Dúbrava.

(piatok 5. 1. 2007 | (šim)
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4469935/knihu-o-slatvine-pokrstil-slavny-rodak.html

Nebožtíkov ukladajú do presklenného katafalku

Slatvina Nový zákon o pohrebiskách sprístupňuje podmienky prepravy zosnulých, ich umiestnenie v chladiacich zariadeniach až po ich pochovanie. Zmeneným podmienkam sa musia prispôsobiť nielen mestské samosprávy. Nie je tomu inak ani v obci Slatvina, kde podľa posledného sčítania žije 310 obyvateľov. Táto malá obec v spišskonovoveskom okrese má však jedu zaujímavosť. Kým ostatné samosprávy vsadili na klasické mraziace boxy, Slatvinčania majú výstavný presklenný katafalk s chladiacim zariadením na prechodné uloženie nebožtíkov.

Podľa slov starostu obce Vladislava Vrábeľa, keď v obci niekto zomrel, nebožtíka uložili v dome smútku v neďalekých Krompachoch. Až v deň pohrebu ho previezli na miestny cintorín. Taká bola doterajšia prax. Dnes už na obecnom cintoríne stojí dom poslednej rozlúčky, ktorý pred nedávnom skolaudovali. „Pred štyrmi rokmi sme sa rozhodli, že si ho svojpomocne postavíme i zafinancujeme. V roku 2002 bolo na svete stavebné povolenie a o rok neskôr sme začali stavať. Keďže sme ho financovali len z obecných peňazí, práce postupovali podľa toho, ako nám to naše finančné možnosti dovoľovali. Väčšinu prác sme zabezpečovali s vlastnými ľuďmi, tie odborné v spolupráci s firmami. Na dome smútku sme preinvestovali viac ako 1,2 milióna korún,“ priblížil starosta obce. Samotný katafalk stál 74-tisíc korún. Vozík na prepravu ďalších 19-tisíc korún.

Tento mraziaci box na uschovávanie nebožtíkov je raritou na Spiši. „Chceme, aby posledná rozlúčka bola na úrovni. Preto sme sa rozhodli pre presklenný katafalk, do ktorého sa uloží otvorená truhla a zakryje sa skleneným vekom. Ak pozostalí si to budú žiadať, do katafalku sa uloží aj zatvorená truhla,“ uviedol starosta obce, kde počas roka zaznamenávajú v priemere päť pohrebov. V novom katafalku doposiaľ uložili dvoch zosnulých.

Pred časom obecné zastupiteľstvo rozhodovalo aj o poplatkoch za prechodné uloženie pozostatkov zomrelých v dome poslednej rozlúčky. Stanovili 150 korún na každý započatý deň. Pre porovnanie v okolitých obciach sa poplatky pohybujú v rozmedzí od 180 korún, ako je to napr. v Krompachoch až po 250 korún v Helcmanovciacch či Spišských Vlachoch.

sobota 16. 12. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
http://korzar.sme.sk/c/4471534/neboztikov-ukladaju-do-presklenneho-katafalku.html

Pozemkové úpravy v Slatvine

V týchto dňoch ukončili práce na pozemkových úpravách v katastrálnom území obce Slatvina. Vysporiadaných je takmer 90 percent územia, ktoré má svojich vlastníkov. Vďaka pozemkovým úpravám zanikla rozdrobenosť. Napriek počiatočným obavám pozemkové úpravy prebehli a dopadli v obci bez problémov.

SLATVINA. Podľa slov starostu obce Vladislava Vrábeľa Slatvina bola medzi prvými, kde pred rokmi odštartovali prípravné práce na pozemkových úpravách. Obec ako jedna z prvých mala už v roku 1998 zapísané pozemky v registri obnovených evidencií pozemkov (ROEP). Samotné prípravné konanie odštartovalo na prelome rokov 2001/2002.
Najrozdrobenejšie je Pánske

Ako zdôraznil starosta obce, v Slatvine viac ako 51 percent vlastníkov súhlasilo s pozemkovými úpravami. Nasledovala práca v teréne a zisťovanie skutkového stavu. V porovnaní s katastrom však boli veľké nezrovnalosti. „Niektorí vlastníci boli na tom, že iba oni jediní sú majiteľmi toho-ktorého pozemku. Nebola to však pravda. Zistili sme veľkú rozdrobenosť pozemkov. Napr. bola parcela, kde na liste vlastníctva figurovalo viac ako 40 vlastníkov. Najrozdrobenejším bola časť tzv. Pánske. Tam bolo dokonca vlastníkov 70. Dnes po úpravách má každý vlastník svoj pozemok,“ upresnil starosta obce.
Kataster upravený na 94 %

Pozemkové úpravy riešia takmer celý kataster obce. Okrem intravilánu a zastavaných častí. Celý kataster mal rozlohu 414 hektárov, z toho 206 predstavoval lesný fond a zvyšok poľnohospodárska pôda. Pozemkovými úpravami tu vyriešili 94 percent územia. Podľa slov V. Vrábeľa, hoci niektorí ľudia spočiatku úpravami neboli nadšení, nakoniec došli k dohode a výraznejšie problémy nezaznamenali. Ako uviedol, pozemkové úpravy umožnili zjednodušiť hospodárstvo jednotlivým vlastníkom pozemkov a ľahšie narábať s týmito pozemkami.
Pozemky pribudli aj obci

Zákon NR SR o pozemkových úpravách umožňuje dať z pozemkov súkromných vlastníkov až 10 percent na tzv. spoločné zariadenia obce. V prípade Slatviny išlo na tieto účely do 3 % pozemkov. Podľa slov starostu V. Vrábeľa vďaka tomu vznikne nová asfaltová cesta spájajúca Slatvinu so susednou obcou Oľšavka. Pôjde o 5 metrov širokú spojnicu, ktorá v budúcnosti prepojí aj ďalšiu obec Dúbrava. Na tieto spoločné zariadenia je uvalená aj ťarcha v katastri. Tá neumožňuje ich predaj v budúcnosti.
Šesť rokov práce

Prípravná i samotná realizačná fáza v podobe ciest a prístupových komunikácií k týmto vysporiadaným pozemkom bola financovaná z európskych fondov. Ako nám potvrdili na Ministerstve pôdohospodárstva SR, peniaze pôjdu z väčšej časti na samotnú realizáciu. Prípravné práce boli v prípade Slatviny financované ešte z predvstupových fondov. Pracovalo sa na tom šesť rokov. V týchto dňoch odštartovala realizačná fáza.
Pozemkové úpravy v ďalších 9 obciach

Pozemkové úpravy prebiehajú aj v iných obciach Spiša. S nimi finišujú aj v susednej obci Oľšavka. Do konca roka by mali byť ukončené aj vo Vojkovciach. Kontinuálne budú pokračovať aj ďalšie katastre obcí Margecany, Nálepkovo – časť Tretí hámor, Iliašovce, Nálepkovo – druhá časť, Mníšek nad Hnilcom, Richnava, Hincovce, Vítkovce, Harichovce.
(šim)

Vysporiadané územie: v Slatvine pozemkové úpravy vyriešili 94 % územia.
štvrtok 11. 6. 2009 | Mária Šimoňáková
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4884828/pozemkove-upravy-v-slatvine.html

Chýbajú pozemky na domovú výstavbu

Slatvina – V obci Slatvina, kde v súčasnosti žije 310 obyvateľov, je 172 z nich v produktívnom veku. Podľa slov starostu obce Vladimíra Vrábeľa sa tu v posledných rokoch vybudovalo iba niekoľko nových domov. Dôvodom nie je nezáujem o stavanie, ale chýbajúce pozemky. „V súčasnosti nemáme k dispozícii pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu,“ zdôraznil V. Vrábeľ.

V budúcnosti by problém s pozemkami mala vyriešiť práve prebiehajúca komasácia. Ide o pozemkovú úpravu, ktorá prinesie racionálne priestorové usporiadanie pozemkov v katastri obce. „Presnejšie ide o sceľovanie pozemkov jednotlivých vlastníkov, ktoré sú roztrúsené v rôznych parcelách do nových pozemkov v celosti, samozrejme v primeranej kvalite a cene. Vlastníci pozemkov tak získajú nové parcely na jednom mieste. Súčasťou tejto pozemkovej úpravy je aj vyriešenie prístupu vlastníkov k ich sceleným pozemkom. Navyše majitelia tak budú môcť lepšie využívať svoje pozemky, prípadne ich prenajímať,“ priblížil V. Vrábeľ, ktorý je zároveň aj predsedom združenia vlastníkov pozemkov v obci.

Zároveň zdôraznil, že v katastri obce sa nachádzajú aj pozemky tzv. neznámych vlastníkov. Tie prešli ešte počas vlaňajška do vlastníctva štátu. Podľa platného zákona by mali v budúcnosti prejsť pod obec, ak bude prijatá potrebná legislatíva.

Pripomeňme, že v obci sa v súčasnosti nachádza osemdesiat domov, z toho 74 je trvalo obývaných. Projekt pozemkových úprav v obci Slatvina, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, by mal vyriešiť problém chýbajúcich pozemkov pre domovú výstavbu.

piatok 10. 3. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4500522/chybaju-pozemky-na-domovu-vystavbu.html

Mikroregión Sľubica má nový komunitný klub

Slatvina – Odvčera majú Slatvinčania komunitný klub pre rôzne vekové skupiny. Nebude slúžiť iba potrebám tejto obce, ale všetkým členom mikroregiónu Sľubica – obciam Dúbrava, Kaľava, Kolinovce, Oľšavka a Vojkovce. Financie na vybudovanie komunitného klubu obec získala z prostriedkov Fondu sociálneho rozvoja (FSR). Z balíka vo výške 250-tisíc korún sa Slatvinčanom podarilo zabezpečiť zariadenie i vybavenie klubu.

„Zareagovali sme na výzvu FSR – rozvoj lokálnej infraštruktúry. Vybavenie klubu sme hradili z prostriedkov FSR, samotné práce sme si urobili svojpomocne. Klub sa nám podarilo vybudovať za necelé 4 mesiace. Klub má v súčasnosti 7 počítačov s pripojením na internet. Keďže našim partnerom bol aj úrad práce, v budúcnosti tu budú prebiehať školenia nezamestnaných ľudí z krompašského regiónu. Okrem toho ho budú využívať ľudia rôznych vekových skupín či okolité samosprávy, partneri zo Sľubice,“ uviedol starosta Slatviny Jaroslav Vrábeľ.

štvrtok 14. 12. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4471847/mikroregion-slubica-ma-novy-komunitny-klub.html

Aj Slatvinčania rozbehnú separáciu

Slatvina – S prichádzajúcim novým rokom pribudne v Slatvine separovaný zber. Ako KORZÁR informoval starosta obce Vladislav Vrábeľ, v roku 2007 Slatvinčania začnú s triedením skla, papiera, PET-fliaš a plastov. „Separovaný zber sa bude vyvážať mesačne. Oproti minulosti je zmena v tom, že obec je povinná vyseparovať určité množstvo príslušnej komodity. Dôležité je však splniť limity recyklačného fondu za množstvo separovaného odpadu,“ priblížil starosta obce.

Slatvina, rovnako ako väčšina obcí Spiša sa pred časom zapojila do Združenia miest a obcí Spiša (SEZO) pre separovaný zber, ktoré v regióne rozbieha separovaný zber. „Majetkovú účasť na združení má aj naša obec. Samotný kalendár zberu separovaného odpadu sme už v týchto dňoch distribuovali do jednotlivých domácností v obci,“ dodal V. Vrábeľ.

Pripomeňme, že do roku 2010 je každé mesto a obec zo zákona povinná separovať odpad. Združenie SEZO projekt separácie plánuje rozbehnúť v troch etapách. Separáciu pre 127-tisíc obyvateľov v regióne budú zabezpečovať dve zberné a dotrieďovacie linky v Spišských Vlachoch a Spišskej Novej Vsi.

streda 20. 12. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4471158/aj-slatvincania-rozbehnu-separaciu.html

Škôlkari sú na sladké

Slatvina – Erika zo Spišských Vlách už tri roky pripravuje jedlá pre najmenších v Materskej škôlke v obci Slatvina. Počas nedávnej návštevy sme ju zastihli práve pri varení obeda. Škôlkárom v ten deň pripravovala na obed slovenskú ryžu, bravčové mäso na cigánsky spôsob a hrachovú polievku.

Ako nám prezradila, deťom najviac chutia múčne jedlá, ako sú buchty, šišky alebo dukátové buchtičky. „Už menej im chutia rôzne pomazánky, či mlieko. Preto im dávam do mlieka kakao alebo granko, aby to mali trocha sladšie,“ prezradila o najmenších Slatvinčanoch kuchárka Erika.

utorok 14. 2. 2006 | šim
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4503471/skolkari-su-na-sladke.html

Vydláždili obecný cintorín

Slatvina – Ako už Korzár informoval, obec Slatvina, kde v súčasnosti žije 310 obyvateľov má jednu zaujímavosť. Kým ostatné obce na Spiši majú klasické mraziace boxy na uchovávanie zosnulých, Slatvinčania majú výstavný presklenný katafalk s chladiacim zariadením na prechodné uloženie nebožtíkov. Ten pribudol rovnako do nového domu poslednej rozlúčky na miestnom cintoríne. Slatvinčania tak nemusia prenášať a uchovávať svojich pozostalých až do pohrebu v neďalekých Krompachoch.

Na dome poslednej rozlúčky preinvestovali 1,2 milióna korún, katafalk ich vyšiel na 74-tisíc korún. Vozík na prepravu ďalších 19-tisíc. V investíciách do miestneho cintorína pokračujú aj v tomto roku. „Na cintoríne sme vybudovali dláždené chodníky. Dlažbu osadíme aj okolo domu poslednej rozlúčky. Vymeníme vstupnú bránu na cintorín a osadíme živý plot. Doposiaľ sme položili približne 200 štvorákov, v najbližších dňoch dokončíme ďalších 160 štvorákov,“ informoval starosta obce Vladislav Vrábeľ. Investície do cintorína „zatiahla“ obec z vlastných príjmov.

piatok 3. 8. 2007 | (šim)
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4449819/vydlazdili-obecny-cintorin.html

O podporu projektu sa pokúsia na rok

Slatvina – Šestica obcí združených v mikroregióne Sľubica sa už trikrát uchádzala o financie pre oblasť rozvoja cestovného ruchu. Doposiaľ neúspešne. Podľa predsedu mikroregiónu Vladislava Vrábeľa išlo o projekt zameraný na vybudovanie turistických chodníkov, cyklistických trás, značiek a oddychových zón v okolí vrchu Sľubica, ktorý spája všetky združené obce.

Projekt neprešiel schvaľovaním ani vlani. Ako uviedol V. Vrábeľ, je to dobrý projekt. Doteraz stál 90-tisíc korún. „O peniaze sme sa uchádzali v rámci grantových schém zameraných na rozvoj cestovného ruchu. V rámci rozvoja nášho regiónu máme predstavu vybudovať informačné tabule, značky pre turistov i cykloturistov, ako aj informačné tabule, na ktorých sa návštevníci regiónu dozvedia viac informácií o obciach v okolí vrchu Sľubica, ktorý je súčasťou Braniska,“ priblížil predseda mikroregiónu, ktorý má spolu takmer 2320 obyvateľov.

Ako ďalej zdôraznil, mikroregión sa v tomto roku o finančnú podporu projektu nebude uchádzať. „Tento rok sú v centre pozornosti blížiace sa voľby. Radšej počkáme a na budúci rok to skúsime znova,“ dodal V. Vrábeľ, ktorý je zároveň aj starostom obce Slatvina. Okrem nej k zakladajúcim členom mikroregiónu patrí ďalších päť obcí – Dúbrava, Kaľava, Kolinovce, Oľšavka a Vojkovce.

piatok 24. 2. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4502125/o-podporu-projektu-sa-pokusia-na-rok.html

Čísla v slatvinskej škôlke vylepšujú súrodenecké páry

Slatvina – Sofia Mikolajová, Milanko Mikolaj, Patrik Maťašovský, Robko Maťašovský, Patrícia Mihalová a Nikolka Mihalová navštevujú Materskú škôlku (MŠ) v obci Slatvina. Okrem toho, že chodia do tej istej škôlky, sú zároveň aj súrodencami. Táto trojica súrodeneckých párov teda v súčasnosti vylepšuje čísla obecnej škôlky, pre ktorú podľa riaditeľky MŠ Márie Gardošíkovej je tento rok najkritickejším.

„Škôlku v súčasnosti navštevuje trinásť detí. Čo by nebolo až také zlé, avšak v septembri pravdepodobne odíde na základnú školu šesť detí. Či to nakoniec bude presne toľko, rozhodnú odporúčania psychológa. Čo je však horšie, v septembri k nám do škôlky nastúpi iba jedno dieťa,“ priblížila aktuálnu situáciu M. Gardošíková. Podľa jej slov by obci pomohlo, keby mala okrem materskej škôlky aj základnú školu. Tá by mohla škôlku potiahnuť.

Ako nám potvrdil V. Vrábeľ, obecná základná škola je v Slatvine už dávno minulosťou. „Ešte pred rokmi sme tu mali malotriedku. Tá však bola zrušená pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Miestnym ľuďom však nechýba. Deti navštevujú základnú školu v neďalekých Spišských Vlachoch, kde ich vozia autobusy. Už si na to zvykli. Pamätám si, aj ja som tam chodil do školy,“ uviedol starosta Slatviny.

Podľa jeho slov obec v súčasnosti peniaze na prevádzku škôlky zatiaľ má. Vlani ju navštevovalo 16 detí, v tomto roku je ich o tri menej. Ak by sa však nelichotivý scenár stal skutočnosťou, v novom školskom roku bude v obecnej škôlke iba osem detí, čo je žalostne málo. V obci však o uzatvorení škôlky neuvažujú. „Chceme ju zachovať. Tesne po revolúcii bola na pár rokov zatvorená, ale nebolo to dobré. Pre rodičov ako aj pre deti je škôlka v obci veľmi potrebná,“ dodal V. Vrábeľ.

streda 22. 2. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4502449/cisla-v-slatvinskej-skolke-vylepsuju-surodenecke-pary.html

Cenu vody nezmenili, kvalitu zvýšili

Slatvina – Výška poplatku za odber vody v obci Slatvina sa ani v tomto roku nezmenila. Ako pre KORZÁR potvrdil starosta obce Vladislav Vrábeľ, obecný úrad ako správca vodovodnej siete ponechal nemenenú cenu vo výške 10 korún za meter kubický. Tá platí už druhý rok.

„V priestoroch vodojemu sme nainštalovali elektrický dávkovač dezinfekčných prostriedkov, čím sa zabezpečilo plynulé dávkovanie chlorňanu a zlepšila kvalita vody. Na zakúpenie dávkovača sme vyčlenili takmer 22-tisíc korún. Do ďalších rozborov vody sme investovali takmer 20-tisíc korún,“ priblížil V. Vrábeľ.

Ako zdôraznil, pokračujú vo vybavovaní domácností vodomernými zariadeniami, ktoré obyvateľom obce poskytujú zdarma, na náklady obce. „Rovnako sme ukončili meračské práce zamerania vodovodnej siete v intraviláne obce, ako aj v časti pri prameni, v extraviláne. Zameranie je nevyhnuté pri podávaní žiadostí o financovanie rekonštrukcie vodovodu z eurofondov. Predpokladáme, že v priebehu budúceho roka ukončíme meračské práce. Rekonštrukcia vodovodu je nevyhnutná, keďže ten bol postavený ešte v roku 1968,“ uviedol starosta Slatviny.

Ako dodal, v októbri urobili aj rozbor vody minerálneho prameňa Anna, ktorý je známy na širokom okolí. Voda z tohto prameňa i naďalej spĺňa kritériá pre pitnú vodu.

piatok 15. 12. 2006 | (šim)
© 2006 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://korzar.sme.sk/c/4471678/cenu-vody-nezmenili-kvalitu-zvysili.html