Civilná ochrana

šania signálov civilnej ochrany obyvateľstva na území SR

https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_civilna-ochrana1/

Poslaním civilnej ochrany (CO) je chrániť životy, zdravie, majetok osôb a vytvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas mimoriadnej situácie a na ten účel spolupracovať s obdobnými inštitúciami iných štátov pri poskytovaní vzájomnej pomoci.

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok. 

Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo majetok. 

Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo majetok.
  
Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Teroristický útok je napadnutie objektov spravidla sústreďujúcich väčší počet osôb s cieľom spôsobiť straty na životoch, zdraví a majetku a taktiež spôsobiť strach a paniku u obyvateľstva.

CO plní tieto úlohy:

• organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných, lokalizačných a likvidačných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,
• organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,
• poskytovanie núdzového zásobovania a ubytovania,
• zabezpečovanie ukrytia a evakuácie,
• vykonávanie protiradiačných a protichemických opatrení,
• organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy síl a prostriedkov civilnej ochrany a prípravu občanov na sebaochranu a vzájomnú pomoc,
• posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri územnom a stavebnom konaní a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,
• zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane.

Tiesňové volanie 112

Si v tiesni? Potrebuješ pomoc? Volaj číslo 112 (Európske číslo tiesňového volania).

Kto patrí do Integrovaného záchranného systému (IZS)?

Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operátori tiesňovej linky 112:

• základné záchranné zložky IZS:
  • Hasičský a záchranný zbor,
  • poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
  • Horská záchranná služba,
  • Banská záchranná služba,
• ostatné záchranné zložky IZS:
  • Ozbrojené sily Slovenskej republiky,
  • obecné (mestské) hasičské zbory,
  • závodné hasičské útvary,
  • pracoviská vykonávajúce štátny dozor,alebo činnosti podľa osobitných predpisov,
  • jednotky civilnej ochrany,
  • obecná (mestská polícia),
  • Slovenský Červený kríž,
  • iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci v tiesni,
  • kontrolné chemické laboratórium CO,
• útvary policajného zboru.

Čo je to tieseň?

Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.

Čo je potrebné uviesť ak voláte na linku tiesňového volania 112?

Volajte len v prípade, keď je ohrozený: život, zdravie, majetok alebo životné prostredie.

Pri volaní na linku tiesňového volania 112 treba dodržať správny postup, aby operátor koordinačného strediska integrovaného záchranného systému vedel bez omeškania zabezpečiť poskytnutie pomoci vyslaním záchranných zložiek. Po spojení sa s operátorom vám operátor bude klásť otázky.

Snažte sa zachovať pokoj a vecne odpovedať na otázky:

• Čo sa stalo? Táto informácia je potrebná na posúdenie, akú pomoc vyslať.
• Kde sa to stalo? Táto informácia je nutná k ľahkému a rýchlemu nájdeniu miesta hlásenej udalosti.
• Komu sa to stalo? Informácie o postihnutom: pohlavie, približný vek, počet postihnutých (pre zabezpečenie adekvátnej pomoci).
• Informácie o volajúcom: účastnícke číslo telefónu, z ktorého voláte pre prípadný spätný kontakt pri hľadaní miesta alebo iných problémoch, prípadne aj meno volajúceho.

Povedzte zrozumiteľne, kde treba poslať pomoc:

• v byte, na pracovisku alebo v inom uzatvorenom priestore: adresa a číslo objektu (sú dôležité obe čísla – červené aj čierne), poschodie, číslo bytu, meno majiteľa bytu a ako nájsť dom (hlavne na sídliskách) a podobne,
• na verejnej komunikácii alebo na voľných priestranstvách: stručný a výstižný popis miesta udalosti, napr. typická budova nablízku, park, križovatka, posledná obec, odbočka, kilometrovník na diaľnici, správne číslo diaľnice a podobne.

Operátor koordinačného strediska potrebuje tieto informácie aby sa vedel rozhodnúť, ktorá záchranná zložka môže poskytnúť najlepšiu a najrýchlejšiu pomoc. Môže sa stať, že operátor bude potrebovať ďalšie informácie, i keď pomoc je už na ceste. Nezrušte hovor dovtedy, kým operátor nezistí všetky informácie, ktoré potrebuje. Ak môžete zostaňte krátky čas na mieste, odkiaľ ste volali.

Varovné signály

Čo znamená, keď zaznie siréna?

Keď zaznie siréna:

1. hrozí alebo vznikla mimoriadna udalosť,
2. podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred čím vás varuje,
3. počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením obecného (mestského) rozhlasu.

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:

• všeobecné ohrozenie: dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,
• ohrozenie vodou: šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody,
• koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom koniec ohrozenia: dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania,
• varovný signál sa ihneď po skončení dopĺňa slovnou informáciou vo vysielaní rozhlasových a
  televíznych staníc alebo v miestnych informačných prostriedkoch obcí,
• kolísavým tónom sirén v trvaní 2 minút sa počas vojnového stavu a počas vojny vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného vzdušného napadnutia územia štátu. Slovná informácia pri takomto ohrození obsahuje vymedzenie územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené a
  výraz vzdušný poplach.
• preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén, po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky.

Dôležité telefónne kontakty

• Jednotné európske číslo tiesňového volania 112
• Hasičský a záchranný zbor SR 150
• Záchranná zdravotná služba 155
• Policajný zbor SR 158
• Mestská / obecná / polícia 159
• Horská záchranná služba 18 300
• Vrtuľníková záchranná zdravotná služba 18 155
• Banská záchranná služba 046 542 16 97

Evakuácia

Evakuácia je odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z ohrozeného územia. Vyhlasuje sa až po vyhlásení mimoriadnej situácie. Vykonáva sa z dôvodu nevyhnutného ča¬sového obmedzenia pobytu osôb na ohrozenom území krátkodobo, s možným návratom osôb do 72 hodín dlhodobo, s možným návratom po 72 hodinách.

Aké nevyhnutné opatrenia vykonať pred evakuáciou?

• Uhasiť otvorený oheň vo vykurovacích zariadeniach a iných spaľovacích zariadeniach.
• Vypnúť kúrenie.
• Uzatvoriť hlavný prívod vody, plynu, elektrinu nevypínať.
• Odpojiť anténne zvody.
• Vypnúť elektrické spotrebiče (mimo chladničiek a mrazničiek).
• Pripraviť si evakuačnú batožinu, uzamknúť byt a urýchlene sa dostaviť na určené miesto evakuácie.
• Presvedčiť sa, či susedia vedia o vzniknutej situácii a o evakuácii.
• Ak môžete, sledujte rozhlas, televíziu, miestny rozhlas ap., kde sa dozviete informácie o možnom ohrození.
• Pomôcť imobilným obyvateľom a upozorniť na obyvateľov, ktorí odmietli evakuáciu.
• Dodržiavať pokyny pracovníkov zabezpečujúcich evakuáciu!

Evakuačná batožina (úkrytová)

Hmotnosť evakuačnej batožiny nemôže presiahnuť: dospelé osoby– 50 kg na jednu osobu, u detí– 25 kg na jednu osobu.Odporúčaná evakuačná batožina (úkrytová):

• osobné doklady, dôležité dokumenty, cennosti, peniaze,
• osobné lieky a nevyhnutné zdravotnícke potreby,
• základné potraviny na dva až tri dni, čaj, vodu,
• predmety dennej potreby a osobnej hygieny,
• vreckovú lampu, sviečku, zápalky,
• prikrývku, spací vak,
• náhradnú osobnú bielizeň, náhradný odev, obuv, nepremokavý plášť,
• ďalšie nevyhnutné osobné veci (napr. toaletný papier, igelitové vrecúška, špagát, prikrývka hlavy, dýchacie rúška, prípadne auto lekárnička).

Ukrytie

Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí. Samotný proces ukrytia osôb je riadený dokumentom s názvom plán ukrytia, ktorý v svojej štruktúre obsahuje textovú časť a grafickú časť. Spracovávajú a aktualizujú ho štátna správa – ObÚ, obce, právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia.

Ukrytie je možné vykonať úzkej skupine osôb (málopočetný kolektív pracovníkov – napr. do 25 osôb), a to v úkrytoch budovaných svojpomocne, ale aj oveľa rozsiahlejšej skupine, kolektívy osôb (napr. 500 osôb), a to v úkrytoch, ktoré súhrnne nazývame ochranné stavby.

Ochranné stavby

Za ochranné stavby sa považujú ochranné stavby budované na účely civilnej ochrany podľa druhu ochrany odolné úkryty, plynotesné úkryty, jednoduché úkryty budované svojpomocne a chránené pracoviská.

Členenie priestorov úkrytov:

1. hlavné priestory: určené na ukrytie a pobyt ukrývaných,
2. pomocné priestory: určené na zabezpečenie prevádzkového chodu úkrytu,
3. vchody a východy.

Vlastnosti úkrytov: odolné voči tlakovým účinkom, radiačnej kontaminácii tepelným účinkom, účinkom proti nebezpečným látkam – plynotesnosť, odolné voči zatopeniu, odolné voči statickému a dynamickému zaťaženiu.

Vybavenosť úkrytov: voda, kanalizácia, elektrická energia, filtračné a ventilačné zariadenie, spojovacie zariadenia, signalizácia, sedadlá + lôžka, hasiace prístroje, náradie na vyslobodenie, náhradný zdroj el. en., sociálne zariadenia.

Všeobecné usmernenie pre správanie a povinnosti ukrývaných osôb

1. Disciplinovane sa riadiť ustanoveniami úkrytového poriadku a dbať na pokyny vedúceho úkrytu a členov družstva a byť im nápomocní.
2. Starať sa o svoje osobné veci, udržiavať v pohotovosti svoje prostriedky individuálnej ochrany a na pokyn vedúceho úkrytu ich použiť.
3. Šetriť vodou, jedlom a pitím.
4. Zbytočne nepoužívať sociálne zariadenie úkrytu, udržiavať čistotu a poriadok pri osobnej hygieny.
5. Zdržiavať sa v určenom priestore, zbytočne sa neprechádzať a hlasne nehovoriť.
6. Správať sa pokojne a disciplinovane, vzájomne si pomáhať, najmä starším osobám a ženám.
7. Dodržiavať čas určený na pracovné úkony, odpočinok a dodržiavať stanovený režim života v úkryte.
8. Nefajčiť, nezapaľovať sviečky, lampy, zapaľovače, nepoužívať variče a iné zdroje tepla a svetla
   s otvoreným ohňom. V úkryte nie je dovolené variť.
9. Ukrývané osoby sú povinné vykonávať pomocné práce podľa požiadaviek vedúceho úkrytu a členov družstva. Pôjde najmä: a) o ručný pohon FVZ, b) o ručné prečerpávanie splaškov- likvidáciu suchých záchodov, c) o výkon služby pri vchode do úkrytu, dozor pri sociálnych zariadeniach, d) o doplňovanie zásob vody a potravín.
10. Ubytované osoby sú povinné podľa určenia vedúceho úkrytu zúčastniť sa na vyslobodzovacích prácach v prípade zavalenia úkrytu.
11. Striedanie osôb organizuje vedúci úkrytu podľa obťažnosti a namáhavosti pracovných úkonov.

Záchranné práce

Na písomný príkaz starostu obce je občan povinný vykonať osobitné úkony, ako aj poskytnúť vecné prostriedky.

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenia podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.

Fázy záchranných prác:

1. izolácia – sebaochrana a vzájomná pomoc,
2. realizácia – použitie síl a prostriedkov, prvá záchranárska pomoc, čiastočný monitoring, záznamy
3. ukončenie – úplný monitoring , ukľudnenie, prechod na stabilizovaný stav

V obci riadi záchranné práce starosta, ako predseda krízového štábu obce, na základe príkazu na vykonania záchranných prác jednotkám civilnej ochrany /aj občanom/ s predchádzajúcim vykonaním monitoringu postihnutého územia. Jedným z dôležitých dokumentov vykonávania záchranných prác je denník záznamov. V prípade predpokladu nezvládnutia záchranných prác silami a prostriedkami obce, príslušná obec požiada o pomoc štátne orgány, OcÚ, viď schéma, prípadne ozbrojené sily SR, voči, ktorým si plní v zmysle stanovených zásad oznamovaciu povinnosť.

Druhy záchranných prác

• varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou,
• vykonanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území, vyznačiť kontaminované úseky,
• vyslobodzovanie postihnutých osôb z postihnutého územia,
• prívod vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch a ich odsun,
• individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun,
• poskytnutie prvej predlekárskej pomoci, odsun postihnutých do zdravotníckych zariadení,
• lokalizácia a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté a nasadené osoby a prostriedky,
• kontrola kontaminovania a ožiarenia osôb, územia, ovzdušia a budov,
• poskytnutie jódovej a špeciálnej profilaxie,
• hygienická očista postihnutých osôb,
• likvidácia úniku nebezpečných látok a zabráneniu ich šírenia,
• špeciálna očista a dezaktivácia územia, budov, pristorov, dopravných prostriedkov, ciest,
• dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia územia, budov, priestorov, dopravných prostriedkov,
• regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území,
• uzavretie postihnutého územia,
• ochrana postihnutých osôb a nasadených síl pred nepriaznivými poveternostnými vplymi,
• odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
• núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb,
• poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým a ohrozeným zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty,
• odpojenie poškodených rozvodných sietí a zariadení ohrozujúcich postihnuté osoby, nasadené sily a prostriedky,
• pozorovanie postihnutého územia a kontrolné merania,
• uvolňovanie zahataných vodných tokov, určených cestných komunikácií, železničných tratí, vytvorenie priechodov,
• čerpanie a vypúšťanie vody zo zaplavených častí budov a územia, kde sa vykonávajú záchranné práce,
• zachytávanie ropných produktov na vodných tokoch a plochách,
• uskladňovanie, odsun a likvidácia kontaminovaného materiálu a ekologická asanácia zvyškov nebezpečných látok,
• psychologická a duchovná pomoc.

Jednotky civilnej ochrany

Jednotkou civilnej ochrany sa rozumie skupina osôb vytvorená na plnenie úloh v civilnej ochrane. Jednotky civilnej ochrany sa členia na riadiace orgány (štáb) a na odborné jednotky civilnej ochrany.

Členenie jednotiek civilnej ochrany – podľa odbornosti:

• štáby
• odborné jednotky:
  • Prieskumná jednotka,
  • Vyslobodzovacia jednotka,
  • Zdravotnícka jednotka,
  • Jednotka špeciálnej očisty terénu,
  • Požiarna jednotka,
  • Poriadková jednotka,
  • Spojovacia jednotka,
  • Zásobovacia jednotka,
  • Záchranná jednotka,
  • Jednotky na obsluhu a činnosť zariadení civilnej ochrany

Členenie jednotiek civilnej ochrany podľa miesta pôsobenia:

• Pre potrebu územia: obvod vychádza z analýzy územia vzniku možných mimoriadnych udalostí
• Pre potreby obce: obec zriaďuje jednotku civilnej ochrany v zmysle výpisu z analýzy územia
• Pre potreby právnických osôb, fyzických osôb – podnikateľov: objektové jednotky CO